X hits on this document

43 views

0 shares

0 downloads

0 comments

12 / 15

-  variabilné náklady

Príspevkový zisk

-  fixné náklady

Z i s k alebo s t r a t a

Kalkulačný vzorec pre kalkuláciu variabilných N: stupňovitá forma

Tržby (ci*vi)

- VN

marža 1

- FN výrobku (pšenica jarná)

marža 2

- FN skupiny výrobkov (obilniny)

marža  3

- FN strediska (RV)

marža 4

- FN podniku (PD)

Hospodársky výsledok = Zisk alebo strata

Táto kalkulácia je potrebná pri cenovom rozhodovaní najmú pri znižovaní cien a zľavách, ktoré budú krátkodobé.

20.  Využitie kalkulácií VN pri určovaní výrobkovej preferencie

Veľkú vypovedaciu schopnosť má ukazovateľ príspevkový zisk (hrubé rozpätie) pri hodnotení výrobkov, t.j. pri rozhodovaní o výrobkovej preferencii a to tak v prípade voľnej výrobnej kapacity ako aj v prípade “úzkeho“ miesta vo výrobnej kapacite.

Výrobný podnik vyrába 3 výrobky, o ktoré je na trhu záujem. Podnik sa však dostal do finančných problémov. Vedenie sa začalo viac zaujímať o to, ktorý výrobok preferovať. Manažér firmy sa rozhoduje, či vyrábať alebo nie výrobok C, či výrobok B je naozaj pre podnik najvýhodnejší. Na základe vyššie uvedenej kalkulácie v tabuľke5.5 zo strany 141, úplnych N a zisku často dochádza k chybnému rozhodnutiu. Vylúčiť výrobok C z výroby, potom zisk bude 420 ( 190+230), nie 395 tis. Preto použijeme neúplne kalkulovanie s N.

VN sú náklady jednotkové, napr. priamy materiál, priame mzdy, ale aj časť režijných nákladov.

Zistiť VN a FN predpokladá aj v menších firmách viesť v účtovníctve analytické členenie jednotlivých položiek nákladov a tie sledovať ako sa menia vo vzťahu k zmenám v objeme výroby. V našom príklade predpokladáme, že 90% výrobnej réžie a 10% správnej réžie sú náklady variabilné a ostatné režijné náklady sú fixné.

Tabuľka 5.5. – vidíme, že výrobok C svojím príspevkovým ziskom  “prispel“ v sledovanom období k úhrade FN vovýške 202 jednotiek, takže vylúčiť ho z výroby by bolo neefektívne. Znamenalo by to, že 202 jednotiek FN by museli uhradiť výrobky A a B, čím by sa zhoršil hospodársky výsledok.

Výrobok B bol najlepší hlavne preto, lebo mal vysoký objem tržieb. Pri výrobkoch A a C vidíme, že výrobok C má síce väčší obrat, tržby, ale je príspevkovo slabší ako výrobok A.

Pre rozhodovanie o výrobkovej preferencii je dôležitý pomerový ukazovateľ Príspevkový zisk/Tržby t.j. ukazovateľ výrobkovej rentability. Výhodnejší je ten výrobok, ktorý prináša v korune tržieb väčší príspevok k úhrade FN a tvorbe zisku. Tento ukazovateľ nie je skresľovaný kvantitatívnym vplyvom, t.j. objemom realizácie. Tabuľka 5.6

Na základe výrobkovej rentability je potrebné preferovať výrobk A, výrobky  B a C sú približne na rovnakej úrovni. V prípade možnosti zvyšovania objemu tržieb, je potrebné zamerať sa na výrobok A, pretože z koruny tržieb získame približne 47 halierov príspevkového zisku. Výrobok C, ktorý vykazoval stratu, má ale celkom dobrú príspevkovú výnosnosť, čo potvrdzuje, že jeho vylúčenie z výroby by malo negatívny dopad na celkovú podnikovú rentabilitu.

Výrobky, ktoré sa na celkovom obrate/tržbách podieľajú menej (A v porovnaní s B aj C), môžu ale dosahovať nadpriemernú mieru príspevkového zisku. Výnosová situácia podniku sa zlepší, keď sa zintenzívni predaj týchto výrobkov.

26.  Základná charakteristika a význam rozpočtovníctva

Rozpočtovníctvo možno definovať ako podsystém ekonomických informácií podniku o očakávaných hospodárskych javoch vo vnútropodnikových štruktúrach podniku za určité obdobie. Nadväzuje najmä na podnikové plány, operatívne plány, predbežné kalkulácie, normy, normatívy a limity, účtovníctvo a rozbory. Vhodne  ich kombinuje a transformuje do vnútropodnikových hodnotových vzťahov. Zameriava sa na rozpracovanie úloh smerom do vnútra podniku a naopak, je nástrojom prípravy plánu podniku na základe decentralizovane zostavených rozpočtov stredísk.

Rozpočtovníctvo má plniť najmä tieto úlohy:

1.zabezpečiť efektívne plnenie úloh, ktoré si podnik stanovil vo finančnom pláne,

2.stanoviť rozpočty strediskových N tak, aby poskytovali podklady na zúčtovanie strediskových výnosov vo vopred stanovenej výške na činnosti, na kontrolu strediskových nákladov,

3.stanoviť rozpočty strediskových výnosov, tak aby boli zabezpečené podklady na porovnávanie skutočných nákladov hospodárskych stredísk s nákladmi vo vopred stanovenej výške,

4.napomáhať prehlbovaniu vnútropodnikového riadenia, znižovaniu nákladov na činnosti a na nimi vyrábané výkony,

5.stanoviť na úrovni podniku rozpočtovaný hospodársky výsledok a jeho štruktúru

6.prispieť k zostavovaniu predbežných kalkulácií vlastných N,  schéma strana 165

7.prehlbovať informácie o zložení a vývoji N a Vs v jednotlivých činnostiach,

- 12

Document info
Document views43
Page views43
Page last viewedFri Dec 09 14:18:10 UTC 2016
Pages15
Paragraphs624
Words8723

Comments